Recenzie alebo znôška somarín a jedno veľdielo

Na chvíľu si odpočinieme od mojich cestovateľských nepodarkov a prejdeme k nepodarkom kinematografickým. Posledné recenzie tu boli pred mesiacom a úroveň toho, čo sledujem, postupne klesá. Už sa to tu pomaly začínam hanbiť písať. Beriem to však ako také menšie spytovanie svedomia 😅. A čím iným začať, než najväčšou somarinou zo všetkých?

Moje recenzie sa k vám blížia s odhodlaním Jukita 😂.
Čítať ďalej

Čao :)

Vidíme sa o týždeň. Ak ma nič po ceste nezamorduje ?.

Kým vám poviem čao definitívne, mám pre vás menší oriešok na rozlúsknutie. Prečo sa hovorí prepánajána? Prečo nie napríklad prepánajozefa? Prepanimarkétu? Aničku? Evičku či Zuzičku? Čím si pán Ján zaslúžil to výsostné postavenie? (A vôbec, je to skôr povýšenie či poníženie?)

ČÍTAŤ ĎALEJ

Spomínate si na svoju pupočnú šnúru?

„Dokonca má naše pupočné šnúry.“

Na ich mieste som skôr znechutená, ale ok. Iný kraj, iný mrav.

Tak si to predstavte. Len tak sa bavíte so svojou matkou o detstve, o tom, aké ma na vašu pochabú mladosť spomienky, o všetkých vašich výtržnostiach a najrôznejších šibalstvách, keď
v tom sa jej rozžiaria oči, ústa roztiahnu od ucha k uchu a s takmer slávnostným hlasom
v napätom tichu zahlási: „Mám pre teba darček. Je to spomienka na tvoj pôrod.“

ČÍTAŤ ĎALEJ