A Forest of Wool and Steel

Les vlny a kovu je preložený 😀.

Ak nemáte o svete hudby a ladení klavíra ani potuchy, možno vás to zaujme. Podľa mňa to bola nuda. Celé je to vystavané nie na dobrom príbehu, ale na pekných záberoch, hĺbavom zadumaní a ukážke toho, akí sú ladiči úžasní umelci. Úprimne? Nie sú… Minimálne tí, ktorých poznám. Ladiči sú skôr remeselníci. Prídu, odvedú prácu, niečo natiahnu, niečo uvoľnia, vyskúšajú, vezmú peniaze a dovi dopo.

Okrem toho sa mi „veľmi páčilo”, že k tým sestrám chodili ladiť skoro každý týždeň. Klavír sa ladí raz za pár rokov, ak je využívaný často, tak raz ročne. Nie raz mesačne a už vonkoncom nie raz týždenne. Ledaže by mali v svojom dome brutálne vlhko a neustále sa im rozlaďoval. Alebo majú možno v dome brutálnu zimu a keď niekto príde na návštevu, tak rýchlo zakúria, aby vyzerali pohostinne. Tak to robil istý nemenovaný riaditeľ hudobnej školy a tiež bol potom prekvapený, čo sa to koncertné krídlo tak rozlaďuje 😂. Mimochodom, ten istý riaditeľ chcel nechať naladiť iný klavír hneď po jeho zakúpení, takže asi toľko k jeho odborným znalostiam. (Aby bolo medzi nami jasno, klavír sa najprv musí nechať „odležať”, aby si navykol na prostredie,
v ktorom bude.)

Ale dosť k mojim sťažnostiam. Ak Les vlny a kovu pozerať budete, prajem príjemný zážitok. Video, ktoré nejaká dobrá ilegálna duša nahrala na uložto, by malo sedieť na moje titulky (resp. titulky na video). Svoje video bohužiaľ teraz nenahrám, pretože môj internet sa asi rozhodol ísť do karantény 😀.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.