Smrtiace tóny #1

Na zadných stránkach kníh od Julie Klassenovej sú ďalšie vybrané tituly z vydavateľstva i527.net. V jednej knihe sa takto objavila reklama na knihu Povolanie od Rachelle Dekkerovej. Je to druhá časť nejakej apokalyptickej série pre mladých, ale to teraz nie je podstatné. Kniha ma nezaujala ani dejom, ani obálkou, dokonca ani cenou. Neprečítala som si ju vtedy a neprečítam si ju nikdy. Napriek tomu na ňu do konca života nezabudnem. A to všetko len kvôli menu hlavného hrdinu.

Usmievajte sa 😊.

„Remko Brant si pri úteku
z vládneho mesta ešte nikdy nebol tak istý, že koná správne.”

Remko… Brant. Nepripomína vám to niečo? Napríklad takého… Rembrandta? Tak trochu som čakala, že hlavným nepriateľom Remka Branta bude Pico Casso, ale nestalo sa.

Aby som nebola sklamaná, tak mi ale o pár dní neskôr Zamboni poslala iný príbeh s názvom Smrtiace tóny, kde síce nie je Pico Casso ani Remko Brant, ale… Veď si ho prečítajte sami.
Na začiatok len malá poznámka. Keďže príbeh vznikol pred miliónmi rokov a narýchlo, navyše len ako malá paródia inšpirovaná Remkom Brantom, nečakajte majstrovské dielo. Možno sa ale pobavíte tak ako ja. A teraz si už môžete zabíjať mozgové bunky kratučkou prvou časťou.

Smrtiace tóny, časť 1.

Muž stál v obrovskej miestnosti a zamyslene hľadel na mesto pod sebou. Bol jeho vládcom už desaťročia. Zo začiatku s ním boli problémy, obyvatelia sa búrili proti jeho nadvláde. No on to dal do poriadku. Ukázal im, kto je tu skutočným pánom. A všetko šlo ako po masle. Až doteraz. Kým sa neukázal ten chlapec. Prečo to robí? Prečo mu kazí plány? Muž potriasol hlavou
a prinútil sa prestať klásť si zbytočné otázky. Musí to brať ako problém, ktorý sa dá vyriešiť. Netrpezlivo pozrel na hodinky. Už tu mala byť. Presne v tom okamihu sa ozvalo zaklopanie
na dvere.

„Ďalej!“ zvolal a ani sa neobťažoval so skrývaním hnevu vo svojom hlase. Dvere sa otvorili a dnu vkĺzlo štíhle dievča v tmavom úbore. Muž sa pomaly otočil od okna a pozrel na ňu. „Meškáš.“ Dievča sklonilo hlavu. Neodpovedalo; bolo dokonalo vycvičené a vedelo, ako sa má správať. Priam dokonalé na túto úlohu. Muž na ňu znova chladne pozrel. „Mám pre teba úlohu, ktorú nemôžeš pokaziť. Musíš niekoho zabiť.“

***

Beeth O‘ven kráčal dole ulicou a rozmýšľal o svojom zbabranom živote, keď zrazu začul krik. Zvedavý sa otočil a zbadal ufúľané dievča utekajúce pred mestskými strážami. Vyzeralo zúbožene, no v očiach malo zvláštny oheň, ktorý Beethovi nahovarál, že sa len tak ľahko nevzdá. A skutočne. Dievča zrazu prudko vyskočilo na rebrík opretý o stenu, rýchlosťou blesku sa naň vyšplhalo a zmizlo na streche budovy len pár sekúnd pred tým, ako sa objavila stráž. Tá ani nespomalila a hnala sa ďalej ulicou. Beeth sa usmial a pokrútil hlavou. Toto sa dialo neustále. Nečudo, že boli vojaci takí neschopní – výcvik stál za nič a výplata ešte za menej. A to všetko kvôli kráľovi. Beeth cítil, ako sa v ňom dvíha hnev. Potriasol hlavou a prinútil sa kráčať ďalej na miesto stretnutia. Po tejto schôdzke sa určite veci dajú do pohybu.

***

Krčma bola preplnená robotníkmi, sedliakmi i drobnými zlodejmi, ktorí tu oddychovali po celodennej práci. Beeth O‘ven sa pretlačil dozadu k voľnému stolu v kúte a objednal dva krígle piva – jeden preňho a jeden pre svojho spoločníka. Nemusel dlho čakať. O chvíľu si k nemu prisadol zúbožený starý muž s polepenými a mastnými vlasmi padajúcimi do čela na spuchnutej tvári, odetý v starých, mnohokrát zaplátaných handrách, ktoré ledva držali pokope. Chlapík sa nervózne poobzeral a odpil si zo svojho piva. Až potom sa pozrel na Beetha, ktorý ho sledoval so zdvihnutým obočím.

„Máš, čo som chcel?“ Muž nervózne preglgol a prikývol. Jednou rukou siahol do vrecka a vytiahol predmet zabalený v špinavom zdrape látky. Beeth po ňom nedočkavo siahol a obzrel si ho v matnom osvetlení krčmy. Zdal sa byť v poriadku, no jeho funkčnosť bude musieť overiť inokedy. Tu by to nebolo vhodné, ľudia by mohli mať nevhodné otázky. S vážnou tvárou pozrel na predajcu a do dlane mu vložil peniaze. Potom vstal od stola a pobral sa preč. „Hej! Počkaj! Nechal si tu pivo!“ zvolal za ním muž. Beeth sa otočil. „Môžeš ho dopiť. Mne je to jedno.“ A odišiel.

koniec 1. časti

Snáď sa prvá časť príbehu niekomu páčila 😄. Užite si predposlednú časť My strange hero
a prajem vám krásny zvyšok dňa. Čao.

P.S.: Dodatočne sa našlo pár malých chybičiek v siedmej časti Džimi ni Sugoi, preto som nahodila novú verziu titulkov. Ak ste si stiahli predošlú, ale ešte ste si časť nepozreli, tak si ich, prosím, stiahnite znovu 😉.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.