More

Čo vám napadne ako prvé pri slove more? Mne naši rómski spoluobčania ?. A potom samozrejme aj more.

Len tak mimochodom, máte dovolené byť v šoku. Naozaj som dnes zverejnila až dve časti ?.

Bola sobota, náš posledný deň v Gdaňsku. Nedeľa sa neráta, to sme tam boli len ráno a potom sa už cestovalo. V sobotu sme sa najprv vybrali ako už tradične na štadión. Juma Kagijama sa kvalifikoval na juniorskú Grand Prix Final, Daniel Grassl je na najlepšej ceste kvalifikovať sa tiež, takže všetko dobre dopadlo ?.

Zo štadióna sme sa poobede vybrali k moru. Mali sme mapu, nezablúdili sme, ale cesta to bola dlhá. Keď sme sa konečne dostali von z mesta, ocitli sme sa v obrovskom parku. Narozdiel od parku pri katedrále, bol tento taký divokejší. Neboli tam skoro žiadne kvety, ale zase veľa stromov a trávy. A pár poľských občanov, samozrejme. Prešli sme parkom a ocitli sme sa…

Pri mori

Óóó. Len aby ste vedeli, pri mori som bola prvýkrát. A bolo veľké. Veľmi. A boli tam lodičky a ľudia a pláž a na pláži piesok a na tom piesku tisíce a milióny malých mušlí. Okrem toho tam boli aj blázni, ktorí sa v tej zime prechádzali po pláži bosí a v krátkych nohaviciach. Bŕŕŕ.

Po krátkej prechádzke sme vydali naspäť do mesta. More nám na rozlúčku zamávalo vlnami.

Po ceste sme sa zastavili nakúpiť jedlo na nedeľňajšiu cestu domov a potom sme si pekne odšľapali ku katedrále. V nedeľu sme mali celý deň presedieť na zadkoch v dopravných prostriedkoch, preto sme šli na omšu už v sobotu. Takže som zase počula ten úžasný a bombastickofantastický organ. Z kázne som nepochopila nič, bola som príliš unavená na to, aby som sa snažila pochopiť nejaký biskupský list. Navyše v poľštine.

Keď sme vyšli z katedrály, už sa zmrákalo. Poslednýkrát sme sa prešli nádherným parkom, vrátili sme sa na ubytovanie a šlo sa spať.

A docestovali šťastne až do… ďalšieho cestovania?

Ráno sme sa v polospánku zbalili a vydali sme sa na vlakovú stanicu. Našťastie nebola ďaleko, inak by to bolo horšie. Už som zabudla, že mám taký ťažký ruksak. Počkali sme na vlak a šlo sa. Vystúpili sme v akejsi Ilawe. Kde nič, tu nič. Tam sme približne hodinku počkali na ďalší vlak
a ten nás vzal až do Krakova. V Krakove som zúfalo hľadala WC. Misia splnená ?. No a potom sme nastúpili na autobus a neskoro večer sme prišli na Slovensko.
Skoro ráno som so zbalenými kuframi dala zbohom Veveričke aj Zamboni a odcestovala som ranným vlakom. Kam? No to vám predsa nepoviem. Nejaké tajomstvo si nechám aj sama pre seba ?.

Párty

Stal sa zázrak a Zamboni stihla korektúru na dve časti. Ste v šoku? Lebo ja hej… ? Týmto sme ale dobehli meškanie, takže žiadne časti navyše už nečakajte. Užite si nové Džimi a ôsma časť tu bude ako vždy o týždeň. Čao.

P.S.: Dostala som studenú sprchu za to, že som tu zverejnila svoje otrasné fotky (s čím popravde súhlasím ?). Takže tu máte (spätne) tie pekné od Zamboni:

4 komentáře u „More

  1. DongHwa

    fotky nádherné, ale páčia sa mi i tvoje, asi preto,že tiež fotím tak ako cítim a nie som profík :-). nech sa ti dobre prekladá a obom ďakujem za vašu spoluprácu a titulky ,pekný deň prajem

    1. Musubi Autor příspěvku

      Tie moje sú strašné, ale až tak to nevidno, lebo tu sú také maličké. Poriadny rozdiel sa ukáže až v pôvodnej veľkosti ?.

  2. Zíza

    Jako těžce závidím, krásná místa, krásný výlet, ale tak já se snad za ten týden a kus už taky dočkám a odfrčím zase na ten svůj výlet. 😉

    Jinak jak se zatím líbí Džimi ni sugoi? 🙂

    1. Musubi Autor příspěvku

      A potom budem závidieť ja ?, cestovanie na jeseň je krásne.

      Džimi je super, už som to dopozerala a rozhodne nesklamalo. Išiharu Satomi som videla hrať prvýkrát a je úplne najsamplešie skvelá. Celkovo sa mi páčilo to prostredie vydavateľstva a korektorov. Jednoducho krásny seriál a divákov tiež baví, takže super. A teraz sa už začínam tešiť na In Hand a parazity ?.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.