September a recenzie

September bol z pohľadu konzumenta veľmi, ale veľmi zaujímavý mesiac. Nedopozerala som nič z toho, čo som plánovala (ale na všetko mám v svojej hlave super výhovorky 😀). Namiesto toho som videla otrasný film a aby sa to vyvážilo, prečítala som pár pekných kníh.

Milujem vtipy o poľštine :D. A ježkov.

Filmy a seriály

S rozpozeranými vecami som sa veľmi nepohla. Postupne sledujem Perfect World, ale popravde to je na mňa priveľa emócií. Vždy trvá pár dní, kým to spracujem. Skvelý seriál. Pozrela som si aj jednu čínsku komédiu, ale zrecenzujem ju až po druhej sérii, aj tak medzi nimi nevidím žiadny predel. Ďalšiu čínsku vecičku som zahodila (dokonca aj ja mám nejaké štandardy) a okrem toho nebolo už nič. Teda až na jeden odpadkový film.

My Girlfriend is an Alien

Hlavná hrdinka kradne. Hlavný hrdina väzní svojho brata. Dokonalý párik.

Ani tu nebudem písať podrobný dej. V podstate to malo byť o mimozemšťanke, ktorá núdzovo pristála na Zemi a snaží sa dostať na svoju planétu. Dokáže zastavovať čas, teleportovať sa
a v prítomnosti mužských hormónov sa prestáva ovládať . Hlavný hrdina je tiež celý pokazený, konkrétne pri daždi zabúda na všetky ženské, ktoré kedy stretol.

A nie nerobím si srandu, fakt to je o tom. Šialenejší opis som v živote nečítala, takže bolo jasné, že si to musím pozrieť. Bohužiaľ ma nečakala komédia, romantika, dokonca ani dráma, ale jedna veľká fraška. Niečo som sa z toho ale naučila. Nie som na tom až tak zle, aby som zhltla všetky čínske somariny. Aj keď veľa asi nechýba…

Och a ono to mimochodom zďaleka nekončí na tých kravinách uvedených vyššie. Tak napríklad je mimozemšťanka presvedčená, že hrdinov brat je princ. A tu to už radšej fakt nechám byť.

Can You Keep a Secret?

Každý má svá osobní tajemství, která neřekne ani té nejlepší kamarádce. Emma, hrdinka romantické komedie Dokážeš udržet tajemství?, ale v návalu alkoholu a paniky z turbulencí vyklopí všechny své tajnosti a intimní pocity neznámému muži na vedlejším sedadle v letadle. Kdyby se už nikdy nepotkali, nic by se nestalo. Z cizince se ovšem vyklube očekávaný Jack Harper, nový nejvyšší šéf v práci. Máloco může být strašnějšího, než jejich druhé setkání… A než pobyt v jedné kanceláři a asi i v jednom městě. Proč mu jen, proboha, říkala o svém bodu G?! A že by chtěla zkusit mít penis?! A že kafe v práci je úplně strašný?! Na pomoc musí přispěchat nejlepší kamarádka i šílená spolubydlící. Všechny společně pak spadnou do víru trapasů, náhod a komických situací, ze kterých ale i přesto může vzejít překvapivé pozvání na rande a láska. Láska, do které zasáhne další tajemství. Ty má totiž úplně každý.

Asi som si mala najprv zistiť, kto napísal knižnú predlohu. Ušetrila by som si pár hodín zúfalstva.

Bolo to trápne. Strašne. Chcela som nejakú oddychovku. Nejakú romantiku na voľný víkend. Chcela som si dať konečne pauzu od Ázie. Chcela som niečo vtipné a svieže. Zabudla som ale, že v dnešnej dobe sú americké filmy jedna veľká propaganda. Takže som sa okrem iného dozvedela, že ženy dostávajú v priemere nižšie platy ako muži (blbosť, stačí si prečítať pár objektívnych metaštúdií), že sexuálne narážky v každej druhej vete sú údajne vtipné, a že je vraj logické, ak chlap žene všetko, ale úplne všetko tají, lebo jeho mŕtvy obchodný partner mal dcéru. Pretože mal tento jeho kamoš dcéru, tak chlap žene nepovie ani to, akú má rád knihu. Logika. Klobúk dole.

Keď katastrofa, tak poriadna

Čerešničkou na torte bol ten chlap, ktorý sa hral na ženskú. Neskôr som si dotyčného herca našla. Na ženskú sa hraje aj v skutočnosti. Túto rolu berie až tak vážne, že si nechať preoperovať genitálie na ženské a dopuje sa hormónmi, aby vyzeral ako žena. Dnešný svet má takých bláznov rád. Amerika obzvlášť.

Nepozerajte to. Aj keď má hlavná hrdinka krásne oči, nedokázala ma nimi zhypnotizovať natoľko, aby som prehliadla všetky blbosti. A holá riť jej expriateľa nebola vtipná. Nebola ani trápna. Bola jednoducho nechutná.

Knihy

Mys dobré naděje

12 dobrodružných příběhů od autorů Verne, May, Dumas, London, Harte, Tolstoj, Kipling a dalších.

Raz sme v našom čitateľskom klube prechádzali stránky antikvariátov a zrazu sme tam objavili toto. Zlatý poklad. Okamžite sme si knihu kúpili a poviedky sme čítali na striedačku. To nebol žiadny problém, pretože náš klub má dokopy dvoch členov 😂. Pokojne sa môžete pridať.

Kniha ma vrátila do detstva. Na rozdiel od mladších generácií som v detstve nečítala Harryho Pottera, ale knihy z edície Stopy. A Mayovky. Verneovky. Londonovky. Dumasa a jeho Troch mušketierov. Bolo zvláštne čítať po rokoch poviedky z pera mojich detských knižných idolov. Niektorí z nich bohužiaľ mojimi idolmi nezostali a iní sa vyšvihli ešte na vyššie priečky rebríčka.

Ako na výprave po svete

Bolo to jednoducho krásne. Verne ma nesklamal, čo je prekvapivé. Veľa ľudí vraví, že
v dospelosti jeho knihy stratia čaro. Na druhej strane ja som z fyziky dutá, takže som mohla všetky nelogickosti prehliadnuť.

Vďaka Londonovi som sa vydala hľadať zlato. S Karlom Mayom som sa presunula do Káhiry
a ešte ďalej. No a potom som objavila aj nových autorov. Gerstäckerova poviedka je v podstate dobrodružné ťaženie proti alkoholu a alkoholizmu, Harte zas napísal netradičný Vianočný príbeh. Dumas spracoval tému Robina Hooda a dokonale navodil atmosféru anglického stredoveku a Italiaanderov príbeh bol o mravcoch, slonovi a dospievajúcom chlapcovi.
Najviac sa mi páčila poviedka Tajfún od Josepha Conrada. To bolo búrlivé more emócií. Doslova. K záveru sa čitateľ presunie spolu s Tolstojom do Ruska a to Rusko je na poviedke poznať.
Úplný záver tvorí Kiplingova poviedka Zázrak Purána Bhagata. Bol to celkom šok z ničoho nič skočiť z Ruska do Indie. V Rusku mi hrozila smrť zamrznutím a v Indii sa na mňa valila láva zo sopky.

Zaujímavé je, ako knihou občas preblesknú názory, ktoré by sme v dnešnej dobe považovali za neprijateľné. Rasistické. A to sú títo autori na svoju dobu tí osvietení.
Kniha rozhodne stojí za prečítanie. Človek sa vráti do detských liet a tak ako si dnešné deti predstavujú, že idú do Rokfortu, alebo že si vychovajú vlastného draka, ja som dostala znovu príležitosť predstavovať si, že som námorník a objavujem svet. Že som dobrodruh a riešim tajomstvá Ďalekého východu. Alebo že som Biela tvár, ktorá sa snaží spolunažívať s Indiánmi.
Veď v konečnom dôsledku sme všetci len ľudia.

Pavel Branko: Úskalia a slasti jazyka

Kritické reflexie Pavla Branka, nestora slovenskej filmovej kritiky a znalca slovenčiny, Úskalia a slasti jazyka bezprostredne nadväzuje na Úklady jazyka vydané roku 2014. Predstavuje oddychové aj zábavno-poučné čítanie pre milovníkov slovenčiny a všetkých, čo sa s obdivom noria do jazyka a radi sa potulujú jeho záhadami a záhradami. Autorove texty reagujú na nesprávne používanie slovenčiny a sú neraz presným a zrozumiteľným návodom pre učiteľov, novinárov, prekladateľov a vôbec tých, čo komunikujú vo svojej materčine, ako sa vyhnúť nástrahám a úskaliam slovenčiny.

Memoáre som nikdy nemala v láske. Život je príliš krátky a mám príliš veľa záľub na to, aby som čítala o životoch iných ľudí. Preto som sama prekvapená, že mám zrazu chuť prečítať si knihu Proti prúdu o živote autora. Žasnem, koľko toho zvratov a ťažkostí má za sebou a napriek tomu nezatrpkol a „ako slobodný a kritický človek šiel vždy proti prúdu”.

Pokiaľ ide o túto knihu, kvalita oproti jednotke neklesla. Stúpol počet strán a s ním aj počet slovných hračiek. Celkom ma to ovplyvnilo. Rozmýšľam potom nad takými vecami, prečo máme ponožky, ale žiadne poručky 😅.

Zamboni ma upozornila na to, že stúpol aj počet kníh, ktoré sú nakreslené na obálke. Už mám doma aj tretie pokračovanie a, čuduj sa svete, na obálke sú knihy tri! Dúfam, že sa dožijem obálok, kde bude kníh päť, sedem, sto. Hovorím dožijem, pretože aj keď pánovi Brankovi pomaly ťahá na stovku, mám pocit, že nás všetkých ešte prežije 😄.

Čítajte, čítajte, čítajte

Kniha sa dá čítať rôzne. Postupne alebo z druhého konca, všetky alebo len vybrané príspevky. Aj tak si myslím, že človek nakoniec prečíta všetko, aj keď mal pôvodne záujem možno len
o vybrané pasáže. Narozdiel od školských učebníc sa s touto knihou do slovenčiny zamilujete. Ja som sa zamilovala do mierne sarkastického vyjadrovania autora 🙂.

V konečnom dôsledku platí to, čo pri jednotke. Ak ste človek pracujúci s jazykom, máte v istom zmysle povinnosť sa v jazyku rozvíjať. V angličtine sa v dnešnej dobe vzdeláva každý jeden dedinský Ďuro. Škoda, že na našu materčinu zvysoka kašleme.

A teraz sa môžem vrhnúť na poslednú časť laškovania so slovenčinou. Ešte keby tak niekto napísal zmysluplnú a polopatistickú publikáciu o používaní čiarok…

Richard Bachman: Běh o život

Sci-fi z nedaleké budoucnosti líčí temnými barvami industriální svět, nikoli nepodobný totalitě. Zábavu apatickým masám obstarává jediný televizní kanál, který vysílá obskurní zvrácené soutěže,
z nichž nejdrsnější a nejpopulárnější je Běh o život. Vybraný jedinec, v tomto případě Ben Richards, je vypuštěn do ulic Ameriky jako lovná zvěř. Po dvanácti hodinách ho začnou pronásledovat profesionální Lovci, podporovaní mnoha udavači z řad televizních diváků. Prchající zoufalec sahá pod vidinou odměny ve výši milionu dolarů k těm nejkrutějším prostředkům, aby pronásledovatele setřásl.

Knihám od Stephena Kinga, nech sa snažím, ako sa snažím, nedokážem prísť na chuť. Knihám od Richarda Bachmana som na chuť prišla už dávno. Problém je, že Bachman a King sú jedna a tá istá osoba 😅.

Běh o život som prečítala za jedno odpoludnie. V niečom mi pripomínalo knihy od Nothombovej. Blízka budúcnosť, pochmúrnosť, bahno, smrad a tiene, ale hlavne divné pocity, ktoré sa človeku vkrádajú pod kožu. Zatiaľ čo Nothombová sa v svojich knihách sústreďuje viac na opisy a dialógy, Bachman alias King (alebo King alias Bachman?) pracuje cez akciu.

Ben Richards je otec rodiny, bez práce a s chorou dcérou. Nasr***ý na celú spoločnosť. Pre dcéru potrebuje lieky a lieky stoja peniaze. Preto sa prihlási do televíznej spoločnosti, ktorá v podstate vládne svetu. Táto spoločnosť točí rôzne psycho programy. Jedným z nich je napríklad Šlapací kolo, v ktorom ľudia s chorými pľúcami, prípadne srdcom, šliapu na obrovskom kolese a zatiaľ odpovedajú na kvízové otázky. Podľa toho, ako dlho vydržia a koľko majú na konte správnych odpovedí, si odnášajú rôzny finančný obnos. A ich väčšinou odnesú so záchvatom do nemocnice…

Hodiny tikajú…

Ak vám to príde málo nechutné, vitajte v najväčšej šou vôbec – v Bežcovi. Vybraný jedinec dostane 12-hodinový náskok, balík peňazí a musí utekať. Naháňajú ho profesionálni lovci
a v stávke je jeho život. Do šou sa zapájajú aj občania, ktorí za každé hlásenie, fotku, alebo video utečenca získavajú peniaze. Čím dlhšie bežec vydrží, tým viac peňazí vyhrá jeho (pozostalá) rodina.

Asi vám je už jasné, že nejde o peknú knihu, v ktorej ružové jednorožce usporadúvajú párty
s bublifukmi. Na prvý pohľad to pôsobí ako ďalší napínavý akčný príbeh bez posolstva. Ale to posolstvo tam je. Stačí sa trochu zamyslieť.

Popravde to ku koncu pre mňa začalo strácať šťavu. To, ako to skončí, si čitateľ uvedomí už niekde v polovičke príbehu. Zatiaľ čo prvá polovica je pomerne komplexná, druhá je samé bumtata ratata, tu máš hajzel, zabijem ťa, aj teba zabijem, fuj, visia mi z brucha črevá, výbuch, koniec.

Ak máte radi brutálnu akciu, je to skvelá kniha. Ak chcete niečo na (trochu drsnejšie) zamyslenie, je to dobrá kniha. Ak chcete poriadne premyslenú víziu postapokalyptického sveta, hlboké úvahy a podrobné opisy, tak to zas taká dobrá kniha nebude. Ale to koniec koncov nikdy ani nebol jej zámer. Knihu odporúčam, ale z rovnakej „poličky” sa mi od Bachmana páčil viac Dlouhý pochod. Aj keď ani ten neprekonal majstrovský opis bezútešnosti sveta budúcnosti od McCarthyho.

Zbohom september, vitaj október

V októbri by som rada dopozerala niečo z rozpozeraných. A áno, viem, že to opakujem už veľmi, veľmi dlho. Takisto chcem dočítať rozčítané. Hlavným cieľom je zbaviť sa konečne toho Petersona… S Fosterom to bude ťažšie, tam si totiž z každej druhej vety vypisujem poznámky, všetko hľadám na internete a v knižnici, preto mi to tak trvá. Ale stojí to za to. Do konca októbra určite dočítam aj Spoustu a parazity. Spoustu parazitů 😂. Mimochodom, recenzia na Meč přísahy vyjde samostatne. Asi potom, čo skončím s opisom nášho poľského dobrodružstva.

Začala som sledovať Melting me softly, ale vysielanie skončí až v novembri, takže recenzie čakajte začiatkom decembra. Okrem toho by som mala asi dopozerať Kroniky Asudalu, celá tretia a záverečná séria je vonku. Po tom, čo som o nej počula, sa mi do toho ale vôbec nechce. Uvidíme.

Ak máte nejaký tip na knihu, sem s ním. Rada sa inšpirujem. Na seriály mi radšej tipy nedávajte, už aj tak som nejaká zaseknutá. Majte sa krásne a užite si My strange hero. Už len dve časti
a sme na konci. Čao 😘.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.