Tómei na Jurikago, časť 8.

„Som tehotná, nie chorá.“

Takúto krásnu oblohu dnes u nás nemáme. Ale to nevadí, milujem, milujem a ešte raz milujem prechádzky v daždi!

Dnes meniny slávia na Slovensku Blažena (dúfajme, že je blažená) a v Česku Svatava (úbohá žena). Prajem im všetko najlepšie a dúfam, že nezanevreli na svoju rodinu len preto, že dostali takéto… ehm… interesantné mená.
V 8. časti Tómei na Jurikago naopak zažijeme menšiu rodinnú krízu. Ako ste už pravdepodobne správne uhádli, nebude sa týkať mena.

Asi ste si to už všimli a ak ešte nie, tak by ste rýchlo mali. Zajtra je Deň matiek. Dúfam, že poďakovanie a milý darček už máte dávno pripravený. A ak nie, nezúfajte. Stále vám zostáva jeden deň. S Dňom matiek sa zároveň viaže taká tá klišé poézia a milostné vyznania, nesmierne presladené básničky a slzy ktoré sa pri ich recitovaní tisnú do očí nielen mamám, ale aj ich recitujúcim potomkom. Presne takú báseň dnes pre vás mám.

Rudolf Dobiáš
Mamička

Ľúbim ťa… Budeš chcieť
odo mňa bozk a kvet?
Dávam ti oboje:
i voňavé i sladké.
Čo by som nedala
za všetku lásku matke?
A tisíc takých bozkov,
aj ruží celý sad…
Či stačí, ak aj troškou
ťa niekto stále rád?
Či z mála na mnohé
sa šťastie premení?
Vyrastie k oblohe?
Zažblnká v prameni?
Či stačí aj to málo,
len vrúcny bozk a kvet,
aby sa ľuďom zdalo,
že opeknieva svet?
Hej: klíči zrniečko,
derie sa z teplých brázd.
Svieť na nás, slniečko,
nech môže klások rásť!

Úprimne sa mi tá báseň ani veľmi nepáči. Asi má naozaj šmrnc iba vtedy, keď ju človek recituje mame. Vtedy sa spustí akýsi starodávny plakací reflex. Ten sa spúšťa aj pri pozeraní Tómei na Jurikago 😉. 

Prajem vám príjemné sledovanie a vopred krásnu nedeľu.

P.S.: Vysvetlivka k 8. časti:
CRL (z ang. cranium rumph lenght): dĺžka plodu od hlavičky po zadoček

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.