Marcové recenzie (+ preklad Vanilla boy)

Dámy a páni, marec je za nami. Plány tak úplne nevyšli, ale nevadí. Nejak bolo, nejak bude. Mimochodom, dnes je prvý apríl. Vtip pre vás síce nemám, ale recenzie a film áno 🙂 .

Seriály

Memories of the Alhambra

Yoo Jin Woo je riaditeľ spoločnosti zaoberajúcej sa vývojom videohier. Počas služobnej cesty
v Španielsku dostane telefonát s návrhom na odkúpenie novej hry odohrávajúcej sa v Granade vo virtuálnej realite. V Granade však namiesto vývojára, ktorý medzitým záhadne zmizol, stretne jeho sestru Hee Joo, ktorá tam prevádzkuje hostel. Obaja sa postupne zaplietajú do šokujúcich udalostí.

Vidíte tie úsmevy? Tak presne také som ja na tvári pri sledovaní nemala.

Len 4 slová: tak strašne nevyužitý potenciál… Asi nemá zmysel bližšie rozoberať dej. Mala som pocit, že sa na scenári podieľali minimálne 3 rôzni ľudia. Génius, nejaký jeho negeniálny učeň a malé decko, ktoré šlo náhodou okolo. Moje dojmy pomerne presne vystihuje nasledujúci graf:

Nuž… Začínalo to dobre.
A teraz konkrétne…

1. Postaviť vedľa seba Park Shin Hye a Hyun Bina nebol najlepší nápad. Bolo to ako vidieť navzájom súťažiť Usaina Bolta a pošťáka Pata, ktorý behá, lebo nestíha na autobus. Rada by som verila, že je Park Shin Hye dobrá herečka. Lenže doteraz som ju nikdy nevidela hrať, iba revať. A po tomto seriáli ju nemôžem ani považovať za plačku-majsterku. V jednej chvíli totiž začala revať aj herečka hrajúca mladšiu sestru hlavnej hrdinky a páni. To bol číry talent. Nebrúsený diamant. Vedieť tak plakať, už nikdy by som nemusela iným klamať. Stačila by jedna-dve slzičky, očičká ako Kocúr zo Shreka a svet by mi ležal pri nohách.

Ňuňu (◠﹏◠✿).

2. Aby som nebola príliš prísna, chápem, že Park Shin Hye nemala veľký priestor na realizáciu roly. Jej postava bola totiž takpovediac zbytočná. Dej nijak neposúvala dopredu, neťahala dozadu, ona jednoducho… bola. Z mne doteraz neznámeho dôvodu sa z minúty na minútu vášnivo zamilovala do hlavného hrdinu, aj keď jej na to nedal sebemenší dôvod. Jediné možné vysvetlenie je, že sa potom, čo zmizol jej mladší brat, nemala o koho starať. U hlavného hrdinu bolo aspoň jasné, že si do hlavnej hrdinky projektoval svoje predstavy, potreboval sa na niekoho upnúť, mať v niekom oporu, chcel, aby mu aspoň jeden človek veril.

3. Okrem vyššie uvedeného som mala možnosť vidieť perly ako to, že polochromý hrdina nemá najmenší problém v životne vyhrotených situáciách spustiť šprinty. Chanyeol, ktorý bol pre mňa lákadlom, zmizol hneď v prvej časti a zjavil sa kdesi na konci. Rola (takmer) mŕtvoly mu asi svedčí… A menšie upozornenie. Neriaďte sa správaním hlavného hrdinu. V prípade, že v sebe budete mať zapichnutý nôž, ho rozhodne nevyťahujte, nech by to vyzeralo akokoľvek cool. O polhodinu by ste vykrvácaný v kaluži krvi už tak cool nevyzerali.

Zhrnuté a podčiarknuté

Seriál sa v mori iných seriálov vyníma. V dobrom slova zmysle. Bohužiaľ si ale tvorcovia nastavili latku privysoko. Ak by som to celé mala k niečomu prirovnať, bola by to bublina. Bublina, ktorá sa skvele nafukovala a nafukovala, ale nakoniec nepraskla, ani nevybuchla v úchvatnom veľkom tresku, či ohňostroji, ale nepekne a veľmi neelegantne spľasla.

About is love

Keď mal Wei Qing 18 rokov, stalo sa v jeho živote niečo, čo ho navždy poznačilo. Aj keď je z neho teraz vysokopostavený riaditeľ spoločnosti, trpí obsedantne-kompulzívnou poruchou, ktorá mu bráni interagovať s opačným pohlavím. Preto už celé roky hľadá ženu, ktorá by ho zachránila. O 10 rokov neskôr po nepríjemnej skúsenosti so študentkou umenia Zhou Shi Wei Qing zistí, že sa po jej dotyku cíti úplne normálne. Preto spolu uzatvoria dohodu…

Asi najväčšia blbosť môjho života         😀 . Kde len začať… In medias res.
Hlavný hrdina v jednej časti epicky vošiel do miestnosti, aby bránil česť hlavnej hrdinky, ešte epickejšie pred zrakom svojej milovanej a zloducha, ktorý ju zvieral vo svojich nemilosrdných spároch, odhodil svoje najepickejšie kožené rukavičky. To ale ešte nič nebolo. Peripetia nastala, keď zloducha 5 sekúnd nato obvinil, že mu rukavice zničil.

Aby som vás presvedčila o priam metafyzickej hĺbke tohto seriálu, uvediem ešte jeden príklad. Vedľajších hrdinov hrali dvaja géniovia, pričom génius bol zamilovaný do svojho ženského náprotivku. Ona ho ale dlho odmietala s vysvetlením, že je nudný. Až raz prišiel ten magický okamžik, kedy si pred ňu hrdina kľakol so slovami, že manželstvo je to najväčšie dobrodružstvo. Do týždňa boli svoji. Ak sa divíte, znamená to, že nemáte dostatočné IQ, aby ste pochopili ich geniálne zmýšľanie. Aby som to skrátila, bol to brak a hnoj a katastrofa. Príbeh nemal dej, postavy charakter, titulky správne parametre. Ale! Zatiaľ čo mi celý čas mozog opakoval toto, moje bláznivé srdce búšilo ako o život, nadšene výskalo, romanticky vzdychalo a extaticky sa zvíjalo s každou novou časťou. Je na vás, komu uveríte viac.

Putování s pravěkými lidmi

Vzrušující příběh o vývoji člověka. Podívejte se na život před miliony a miliony let a buďte svědky neuvěřitelné evoluce lidského rodu. Tato unikátní série vypráví příběh o zvláštních okolnostech
a určujících rysech ovlivňujících zvíře, které přišlo ovládnout svět. Jde samozřejmě o Homo sapiens
a vy teď máte příležitost potkat se se svými předchůdci. Nejmodernější speciální efekty a maskérské techniky oživující vědecky přesnou rekonstrukci lidských předků, zatímco počítačová grafika a nová digitální technologie vytváří prostředí, ve kterém žili. Putování s pravěkými lidmi nabízí šanci prozkoumat prehistorickou minulost a jít přímo do centra dění. Co všechno nás utvářelo? Jak to bylo s novými schopnostmi dvounohých zvířat? Jak byl přemýšlivý tvor vybaven k přežití? Podívejte se
na počátky zájmu o myšlenky a pocity druhého a konečně na rozhodující faktor našeho unikátního úspěchu – fantazii.

Aj takéto krásne príšerky v sérii od BBC uvidíte 🙂 .

Dieťa, laik, odborník. Nech už ste ktokoľvek, verím, že túto pútavú sériu oceníte. Ak by ste čakali nezáživné prehrabávanie sa škatuľou kostí, nemohli by ste sa viac mýliť. Kosti reprezentujúce fosílny záznam tam síce sú, ale len na začiatku. Po chvíli ich odvezie auto a divák sa spolu so sprievodcom prenesie milióny rokov v čase späť do horúcej Afriky – rodiska ľudského rodu. A od tohto bodu sme až do konca celej série svedkami toho, ako opičky a iné hominidie príšery žili. Sledujeme nielen postupný rozvoj ich schopností, ale hlavne ich sociálne vzťahy. Cez spoznávanie ich cítenia a správania sa o nich totiž naučíme najviac. Skvelé je, že sa nezachádza do žiadnych veľkých podrobností a dohadov a dokument si tak aj po rokoch zachováva svoju nadčasovosť. Podľa mňa je to skvelá voľba, keď si chcete oddýchnuť od tých „šikmookých“ 😀 .

Čo sa nestihlo a čo sa plánuje stihnúť ďalší mesiac

Jedno krásne jarné sobotňajšie popoludnie som sa posadila, že si pustím Zlodejov, na ktorých som sa už dlho tešila. Všetko som si nastavila, pohodlne sa uložila a vtom mi všetky plány spadli ako kocky domina, keď mi do toho vstúpili nečakané povinnosti. Odvtedy som k filmu bohužiaľ nedostala. Okrem toho by som v apríli rada konečne dopozerala Baek Dong Sooa. Už mi začína okrem stránky strašiť aj v hlave.

Knihy

Richard Dawkins: Boží blud

Přináší náboženství útěchu, nebo bolest? Kniha britského evolučního biologa R. Dawkinse odmítá náboženský fundamentalismus a kritizuje všechny ostatní i umírněné podoby náboženství. Považuje je za nebezpečný jev, který omezuje svobodné myšlení lidí. Být o něčem přesvědčen na základě víry je podle Dawkinse v ostrém rozporu s přesvědčením na základě racionálních argumentů. Náboženský dogmatismus pak stojí v jádru dalších problémů – od vyučování zjevných nepravd o původu světa
a lidstva až po teroristické útoky.

Za prečítanie stojí.

Knižný blud.

F. M. Dostojevskij: Zločin a trest 

Děj se odehrává v Petrohradě ve druhé polovině 19. století. Hlavní hrdina student Rodion Romanovič Raskolnikov je velmi chudý a právě z nedostatku peněz je nucen odejít ze studií. Rodion žije
v zatuchlém pronajatém pokoji, nemá peníze, hladoví, ale přesto nemá zájem si najít nějakou poctivou práci. Aby dokončil školu, chce se jeho sestra provdat za bezcharakterního boháče Lužina. Rodion je zásadně proti a sestře sňatek rozmluví. Rodinana padají hrůzné myšlenky, jak lehce přijít
k penězům…

Zázrakom sa mi podarilo až doteraz vyhýbať jednej z najlepších kníh vôbec. Nakoniec to bolo dobre, pretože tým, že som vôbec nepoznala obsah a nevedela, do čoho idem, som knihu prežívala oveľa intenzívnejšie. Ďalšie plus bola väzba. Dnes sa neplatí za obsah, ale za počet strán. Bolo milé držať knihu, kde boli na stránke viac než 2 vety vytlačené obrovským písmom. (Obálku nerátam, tá je fakt otrasná.) A ten jazyk! Také knihy sa dnes už nepíšu. Ľudia už nemajú takú slovnú zásobu. Je inak zvláštne, že keď v knihe staršieho dáta zaznie veta, prípadne len pár výrazov napr. po francúzsky, tak to vyzerá vznešene a dodáva to knihe štýl, ale keď sa v dnešnej dobe niekto vyjadruje poloslovensky-poloanglicky, tak pôsobí ako naprostý grobian neovládajúci vlastný materinský jazyk.

Príbeh bol drastický a úžasný zároveň. Čakal ma menší šok, keď sa vygradoval na najvyššiu mieru už po pár stránkach. A napätie ma držalo až do konca. Neviem, ako sa to Dostojevskému podarilo, ale aj keď som ja sama nič zlé nespravila, bola som paranoidná. Šla som po ulici a obzerala sa ako Raskolnikov, či ma niekto nesleduje. A na konci, keď to zo mňa všetko v jednu chvíľu opadlo, som zistila, že najlepšou potravou a diétou zároveň je fantastická kniha. Sýti ma doteraz a pritom som nepribrala ani gram 🙂 .
Na záver niečo na zamyslenie. Bolo zvláštne, že Soňa, úbohá Soňa, ktorá bola podľa merítok spoločnosti tým najskazenejším dnom, bola vlastne zo všetkých najnevinnejšia.

Sabaa Tahir: Smrt před branami

V Impériu i za jeho hranicemi stále narůstá hrozba války. Helena Aquilla, císařův Krkavec, čelí útokům ze všech stran. Císař Markus, pronásledovaný minulostí, ztrácí příčetnost a velitelka využívá jeho šílenství, aby posílila vlastní moc. Helena hledá způsob, jak zastavit blížící se temnotu, a v sázce
se ocitá nejen život její sestry, ale všech obyvatel Impéria. Laia ze Serry, která se nyní zdržuje daleko na východě, ví, že osud světa nezávisí na machinacích válečnického dvora, ale na tom, zda se podaří zastavit Temnonoše. Ve snaze ho svrhnout však Laia naráží na nečekané hrozby ze strany těch,
na jejichž pomoc spoléhala. V zemi mezi životem a smrtí se Elias Veturius vzdal svobody, aby mohl sloužit jako Strážce duší. Tím se však zaslíbil pradávné moci, která se nezastaví před ničím, jen aby zajistila Eliasovu oddanost – dokonce i za cenu jeho lidství.

Ide o 3. časť skvelej fantasy trilógie zasadenej na pozadie spoločnosti pripomínajúcej rímske impérium. Knihu som začala čítať hneď po Zločine a treste a dopadlo to trochu zvláštne. Vedela som, že je kniha dobrá, pretože spisovateľka píše naozaj úžasne. Ale napriek tomu mi približne prvých 100 stránok prišlo úplne fádnych a prázdnych. Potom už môj mozog konečne pochopil,že nič lepšie (žiadneho Dostojevského a jemu podobných) nedostane a príbeh bol zrazu vynikajúci. Číta sa to super, autorka má štýl a dokáže dej podať tak, že som nedokázala knihu odložiť z ruky.

Oproti iným fantasy tu ale nenájdete typický milostný trojuholník, ani hlavnú hrdinku, či hrdinu, ktorý v sebe objaví superschopnosti a spasí svet, ktorý sa rúti do záhuby. Táto kniha podáva paralelné dejové línie viacerých postáv (žiadna nenudila 🙂 ), z ktorých ani jedna nie je typicky dobrá, ani zlá, každý má svoje chyby a svojich tajných démonov, klady a zápory. A čo je mínusom knihy, resp. celej série? Ja hlúpa som si myslela, že táto je už posledná. Odchovaná na trilógiách som zostala v šoku, keď som zistila, že toto je v skutočnosti tetralógia a na finálnu knihu si počkám minimálne ďalší rok.

Helle Krogh Hansen: Tohle jsem měla napsat v přítomném čase

Mladá Dorte bydlí sama v domku naproti malému nádraží. Před rodiči předstírá, že studuje literaturu na univerzitě v Kodani, jenže to není pravda. Často je jí zatěžko vůbec vstát z postele, nechává plynout čas a čeká, co jí přivede do cesty náhoda. Také zkouší psát: o svém prvním příteli i dalších prchavých známostech a sexuálních zážitcích, o bezdětné tetě, po níž dostala jméno, o všem, co tak často nefunguje, jak by mohlo…

Veľmi zaujímavé dielo. Takmer úplne absentuje dej. Na 160 stránkach sa prelína minulosť s prítomnosťou, ale koniec koncov na tom ani nezáleží. Stále sa totiž opakuje tá istá rutina. Vstať, najesť sa, ísť von, najesť sa, vrátiť sa, najesť sa, spať… Občas hlavná hrdinka Dorte stretne nejakého chlapa, pre zmenu sa
s ním vyspí a zase sa kolotoč opakuje. Kniha je písaná v 1. osobe a napriek tomu je úplne bez emócií. Akoby som sledovala život robota. Keď to človek číta dlhšie, doslova prahne po zmienke
o pocite. Akomkoľvek. Je jedno, o čom bude, prečo tam bude, hlavne nech tam konečne niečo je!

Zvláštne je, že aj keď to zo začiatku vyzerá ako žalospev za lenivú a ľahostajnú mladú generáciu, ktorá nežije, ale prežíva, postupne má čitateľ pocit, že na tom celom niečo nesedí. A presne to podľa mňa knihu odlíšilo od iných brakoidných diel. Prepracovanosť skrytá pod povrchom spravila z ničoho niečo. Jemné náznaky, malé úlomky hrdinkinej duše. Čitateľ ju prestane vnímať ako lenivca a začne ju ľutovať, pretože vycíti, že je
v hlbokej depresii.

„Opovrhovala jsem činným rodem v přítomném čase.“

Na prvý pohľad prázdna a nič nehovoriaca veta, ale v skutočnosti je v nej obsiahnutá celá psychológia Dorty. To dievča malo problém umyť si vlasy, vstať z postele, prestať dookola opakovať nikam nevedúcu cestu… Na konci Dorte opustíme presne tak, ako sme ju našli. Bez nádeje do budúcnosti a bez náznaku zlepšenia.

Kóbó Abe: Písečná žena

Kóbó Abe již v krátkém úvodu Písečné ženy de facto prozradí vše, co činí knihu napínavou a zdánlivě tak svému čtenáři vezme všechny důvody, proč by měl Písečnou ženu číst až do konce: jednoho dne hlavní hrdina zmizí beze stopy při své entomologické výpravě za příslušníky čeledi Cicindelidae, které jakožto neuspokojený středoškolský učitel a neukojený manžel zasvětil svůj život, protože, jak doufal, se mu podaří nalézt nový druh, který by mu pojmenováním po svém objeviteli přinesl nesmrtelnost. Avšak všechna pátrání skončí bezvýsledně a náš hrdina je po sedmi letech úředně vyhlášen za nezvěstného.

Nicméně v této navenek bezvýchodné situaci, kdy je čtenář již na počátku zpraven o základní zápletce, ve které je hlavní hrdina chycen do pasti, respektive do písečné jámy, z níž není úniku, aby zde společně s „písečnou ženou“ kopal písek, Kóbó Abe rozvíjí velmi realistický popis neutuchající snahy hlavního hrdiny dostat se z této proň velmi absurdní a neuvěřitelné situace, kdy se střetává s doposud zcela neznámou mentalitou lidí, kterým písečná past nejen nevadí, ale naopak jim vyhovuje jistota, že splní-li svůj každodenní plán, vždy dostanou svůj každodenní příděl jídla, vody, cigaret, alkoholu, denního tisku, ale i sexu, o jehož kvalitách se například našemu hrdinovi mohlo v jeho zklamaném manželství jen zdát tak, že když je mu po několika měsících zajetí dovoleno odejít, nemá už vlastně žádný důvod.

V Písečné ženě sa Kóbó Abe pohráva s otázkou, čo všetko stačí človeku
k spokojnému životu bez otázok. Málo. Čitateľ sleduje bezmenného učiteľa z Tokia, nadšeného entomológa, ktorého jediným cieľom je zanechať na tomto svete stopu v podobe nejakého druhu hmyzu pomenovanom po ňom ako svojom objaviteľovi. Potom, čo ho proti jeho vôli uväznia v piesočnej jame so ženou bez mena, ktorá je verná svojmu spôsobu života, sa hlavný hrdina začne búriť. Nedokáže pochopiť, ako môže niekto žiť ako ovca, nesťažovať sa a robiť všetko, čo po ňom chcú. Príbeh je prepletený fantazmagorickými predstavami a do toho všetkého je tam piesok. Piesok je úplne všade. Ku koncu knihy som mala pocit, že ho mám nastrkaný až kdesi v žalúdku. Znechutil sa mi na doživotie.

Hlavný hrdina sa zo začiatku búri priamo, potom prefíkane vytvára rôzne pasce a raz, keď to už čitateľ dávno vzdal, sa mu podarí utiecť. Šťastný koniec ale nečakajte. Dostane sa na miesto
s pohyblivým pieskom a nakoniec ho odtiaľ zachránia ľudia, pred ktorými utekal. V tej chvíli je jasné, že sa vzdal. Alebo?

Po celý čas som mu musela fandiť. Šiel proti prúdu, mal nejaký životný cieľ. Ale zároveň nebol vôbec sympatický. Skôr ako jemu som teda asi fandila jeho odhodlaniu a nezlomnosti. Príbeh je snový, temný, mierne depresívny. Taký kafkovský. Čo dáva zmysel, keďže ním bol autor ovplyvnený. Na mňa bol však depresívny až príliš. Nechcela by som byť v autorovej hlave.

Neskôr už ani nevieme, či hrdina blúzni, nedokážeme rozpoznať jeho predstavy od reality. Vtom objaví spôsob, ako získať vodu. Teší sa, že má na svojich väzniteľov konečne páku, ale celé je to také… neúprimné. A keď v jame nechajú spustený rebrík potom, čo odvezú ženu, ktorú v istej živelnej chvíľke oplodnil, muž po týždňoch väzenia vyjde von a poobzerá sa po okolí. Tupým pohľadom pohliadne na slobodu. Potom zíde opäť dole do jamy.

Charlie N. Holmberg: Mistr papírových kouzel

Ceony Twillová právě absolvovala školu pro nadané kouzelníky. Těšila se, že bude pokračovat ve studiu magie zaměřené na kouzlení s kovy. Místo toho ji ale poslali k mistrovi papírové magie. Ceony je zdrcená, protože toto rozhodnutí nelze nijak zvrátit a ona bude s magií papíru spojená už navždy.
Postupem času ale zjišťuje, že papírová kouzla jsou krásnější, než si kdy dokázala představit. Jsou krásná, a jsou také nebezpečná.
Když do domu jejího mistra Emeryho Thanea vpadne mocná kouzelnice a vytrhne mu srdce z hrudi, dívka neváhá a vydává se na neuvěřitelnou cestu za jeho záchranou. Aby mu pomohla, musí vstoupit do komor kouzelníkova stále bijícího srdce a odhalit zákoutí jeho duše…

Čím to je, že tie najkrajšie knihy nájdem vždy na oddelení pre deti? (Kde často vôbec nepatria, ale to je iná vec…) Knižka bola nádherná. A to ako prvá časť, kde sa Ceony pod Emeryho dohľadom učila objavovať krásu papierovej mágie, tak aj druhá časť, kde odvážne putovala jeho srdcom, aby mu zachránila život. Pri tomto putovaní odhaľovala jeho život, prechádzala jeho spomienkami, zisťovala, aký vlastne je. A Emery bol fakt skvelý. Nedivím sa, že sa doňho zamilovala. To som ešte nespomenula? Knižka bola romantická. Nie vášnivo, ale jemne, postupne a veľmi milo ?.

A záver bol najúžasnejší zo všetkého. Kniha je prvou časťou trilógie, ale preložená je len prvá časť. To však nevadí, lebo koniec je taký super, že ak by som si nehľadala o autorke niečo viac, nikdy nezistím, že sú aj ďalšie časti. Záver knihy je totiž pekne uzavretý, ako čerešnička na torte a ak neviete po anglicky, nemusíte sa báť, že by ste zostali niekde v polovici príbehu. Ja si ale ďalšie knihy nenechám ujsť. Už si ani nepamätám, kedy som čítala beletriu v angličtine, ale to viete. Pre Emeryho všetko ?.

Knižné plány

V minulom článku som písala, že som si kúpila 4 nové tituly. No čo sa nestalo. Dva z nich som už prečítala. Najprv Tohle jsem měla napsat v přítomném čase, a včera v noci som spala iba štyri hodiny, aby som dočítala Mistra papírových kouzel. Do apríla si prenášam Prohnilé město od Leigh Bardugo (je to fakt oničom). Ďalej plánujem dočítať knihu První lidé od Ann Gibbonsovej. Predpokladám, že spolu s Putovaním s pravekými ľuďmi mi to poskytne pekný a pomerne celistvý obraz o histórii ľudského rodu. A napokon mi na stole ešte leží Prostá pravda od Picoultovej a Daleko od hlučícího davu od Hardyho. Uvidím, čo z toho v apríli stihnem, na päty mi totiž začína šliapať skutočný život ?.

Das Ende

Prečítali ste niečo pekné v marci vy? Videli ste nejaký neskutočný brak, ktorý ste si zamilovali? A čo plánujete v apríli?
Aby som nezabudla, preložila som japonský film Vanilla boy. Je to pecka, od smiechu ma bolelo brucho. Hneď som vedela, že sa oň musím podeliť. Pracovala som na ňom pekných pár mesiacov, robila som si totiž časovanie úplne od nuly. Neviem, či zoženiete video, asi iba ťažko, je to film dávno zapadnutý prachom. Takže ak nie, napíšte 🙂 .

A keď je dnes prvý apríl, môžete mi napísať nejaký vtip. Čím trápnejší, tým lepší.

Čao 😀 .